Peter Kondáš z Košíc sám seba humorne označuje za najväčšieho zamestnávateľa v našej krajine. Začínal ako účtovník. Dnes vedie Včelnicu Kondáš s 200 úľmi. V každom z nich pre neho pracuje aj viac ako 60-tisíc včiel.
Ako ste sa dostali k vlastnej včelnici?
K včelárstvu som sa dostal mimo svojej profesie. Vyštudoval som ekonómiu. Pracoval som tri roky v banke, neskôr v obchodnej firme. Založil som malú účtovnícku firmu. Po siedmich rokoch mi tá práca nič nedávala a nechcel som, aby to bola moja budúcnosť. Zhodou okolností som mal na záhrade dva úle presne v tom čase, keď som sa rozhodoval čo ďalej. Skĺbiť včely a účtovníctvo sa ale nedalo, najmä v lete. V tom čase som rozšíril svoju včelnicu na päťdesiat včelstiev.
Je včelárenie rodinným dedičstvom?
Áno, dedo aj otec mali úle sedemdesiat kilometrov od Košíc. Po ich smrti sa to predalo, nebol na to čas.
Nakoniec ste sa rozhodli vrátiť späť k tomu, čomu sa venovali vaši predkovia. Od nich ste sa to naučili?
Od otca a deda som sa naučil základy včelárenia, ale potreboval som vidieť, ako to funguje na veľkých včelích farmách v zahraničí. Mal som 32, nevedel som jazyky. Počas zimy som v tom čase na včelnici nemal veľa roboty, preto som šiel na opačnú stranu zemegule, do Austrálie. Chvíľu som sa učil po anglicky a potom som šiel pracovať na včelie farmy. Nasledujúcu zimu som šiel pracovať na Nový Zéland. Odvtedy sa venujem včelárstvu už doma.
Koľko medu vyprodukujete a aké druhy?
Ročne šesť, sedem ton. Štandardne sa medy delia podľa pôvodu na nektárové a medovicové. Nektárový med je svetlý a je z nektáru kvetov. Tmavý medovicový je živočíšneho pôvodu. Na stromoch sa premnožia vošky, tie vylučujú sladkú šťavu, ktorú včely zbierajú. Napríklad v Austrálii ho nepovažujú za rovnako dobrý ako nektárový. U nás, na Slovensku, to podľa mňa funguje naopak. Ľudia veria tmavším medom. Je to dané tradíciou. Včely boli v minulosti vždy pri lesoch.
Je medzi nektárovým a medovicovým medom aj nejaký ďalší rozdiel okrem pôvodu?
Kvetové sú ľahšie stráviteľné, skôr dodajú energiu. Medovicové sú ťažšie, obsahujú viac minerálov a prírodných antibiotík.
Popri spracovaní medu sa venujete aj, nazvem to, medovej alchýmii. Ako ste sa k tomu dostali?
Objavil som to asi pred šiestimi rokmi na internete. Považoval som to za hlúposť, veď med sám osebe je najlepší. Na nete však tovaru pribúdalo, tak som to skúsil. Prvé fľašky som rozdal a čakal na reakcie.
S čím všetkým ste dosiaľ experimentovali v rámci medových kombinácií?
Primiešaval som do medu už viacero ingrediencií. Snažím sa ho spájať so zdravými prímesami. S kakaom je to napríklad len o chuti. Ale med so škoricou či zázvorom stačí zaliať teplou vodou (do 50 stupňov) a máte liečivý čaj. Chcem skúsiť kombináciu s chia semiačkami, rakytníkom, ale aj s mletými lieskovými orechmi.
Vo veľkej miere sa zaujímate o liečivé účinky včelích výrobkov. V našich končinách je apiterapia pomerne neznámym pojmom. Ako si našla cestu k vám?
Zaoberám sa ňou od roku 2010. Oslovili ma prednášky rumunského doktora Stangacia, ktorý je uznávaným apiterapeutom. Na Slovensku však akoby ľudia stále chceli brať antibiotiká. Úplne inak to je v Rumunsku. To je európska špička v apiterapii. Za bývalého režimu diktátora Ceaušesca neboli peniaze na lieky. Existovala vyhláška, podľa ktorej sa malo v nemocniciach liečiť len včelími produktami. Lekári využívali tieto liečivá, o všetkom si viedli lekárske záznamy skoro tridsať rokov. Z toho čerpajú lekári a apiterapeuti v Rumunsku dodnes.
Inšpirovalo vás len Rumunsko?
Zaujala ma aj prednáška Španiela, ktorý vykonáva tzv. apipunktúru. Do akupunktúrnych bodov pichá včelí jed. Včela sama vycíti, kde sú v tele škodliviny. Vníma ich ako nebezpečenstvo, preto intuitívne pichne. Väčšinou ide o problémy s chrbtom. Ja už na jar čakám, kedy ma štipne včela. Nemôžem však povedať, že ja som apiterapeut. Vidím však jednoduché liečebné metódy prinášajúce výsledky. Napríklad vonkajšie využitie medu pri rane po uhryznutí psom. Ak si na ňu dávate med s propolisom, do týždňa je zahojená.
Vidno, že vás včelárenie skutočne baví a rád získavate nové informácie v oblasti. Ktorú časť práce máte najradšej?
Najviac ma baví práca s včelami a odchov kráľovien, keďže ide aj o to mať dobré včely. Kráľovná je genetickou informáciou pre celý úľ. Chcel by som sa šľachteniu kráľovien venovať viac. Vytáčanie medu a fľaškovanie ma až tak nebaví, to je skôr to, čo musím robiť a som rád, že to tvorí len takých desať percent práce. Až deväťdesiat percent je vonku pri včelách.
Zdroj : https://kosicednes.sk/rozhovory/pribeh-kosicana-petra-kondasa-med-ako-ho-nepoznate/